Táto téma bude trošku obšírnejšia, ale podľa mňa ju nie je dobre podceniť, aby ste sa potom doma netrápili s neustále chorým potkaníkom, prípadne, aby Vás neopustil predčasne skoro. Chov potkaníkov sa v poslednej dobe značne rozšíril a tak v súčasnej dobe existuje viacero možností odkiaľ si človek môže potkaníka zaobstarať. Pri výbere potkaníka treba byť však obozretný a tak by mal každý vedieť možnosti odkiaľ sa dá potkaník zaobstarať a čo všetko treba očakávať od potkanieho miláčika v závislosti od „zdroja“ z akého si potkaníka berieme. Pri výbere potkaníka treba mať na zreteli aj to, že primárny účel na ktorý boli laboratórne potkany šľachtené bol výskum a testovanie, či už medicíny alebo kozmetiky a preto je ich imunita značne oslabená a náchylná na rôzne ochorenia. Preto je dôležité si zisťovať pôvod odkiaľ potkaník pochádza a ako sú na tom zdravotne jeho predkovia, aby sa nestalo, že si domov prinesiete jedinca, ktorý vám behom pár mesiacov odíde na nejakú dedičnú chorobu. (O možných chorobách si ale povieme neskôr.)

Možností odkiaľ si zaobstarať potkaníka je viacero. Najčastejšími sú chovateľ, zverimex, adopcie prípadne ak človek naletí tak pseudochovateľ, resp. hobby chovy. Mazličkár sa priamo k veľkochovateľom nedostane, ale rada by som spomenula aj túto možnosť, pretože veľkochovateľ zvyčajne priamo súvisí so zverimexami. Taktiež by som rada spomenula aj azyly a útulky, keďže čoraz častejšie sa nadšenci venujú zakladaniu súkromných azylov na pomoc drobným tvorčekom a áno stretla som sa už aj s prípadmi, že sa potkaníky ocitli priamo v útulku.

Poďme si rozobrať postupne každú možnosť, nakoľko laik málokedy vie, čo jednotlivé možnosti so sebou prinášajú a veľakrát sa nechá oklamať, prípadne si myslí, že koná dobrý skutok kúpou potkana zo zverimexu a neuvedomuje si, čo za takou „záchranou“ je… Ale pekne po poriadku:

Kúpa potkaníka od oficiálneho chovateľa

Určite najlepšia a naodporúčanejšia možnosť odkiaľ si zohnať potkaníka. Oficiálny chovateľ je registrovaný v nejakom klube a zvyčajne aj na svojej webovej stránke má tzv. registračnú známku, že patrí pod určitý klub.

V čom je oficiálny chovateľ iný od ľudí, ktorí odchovávajú doma miminká?

Oficiálny chovateľ je človek, ktorý je registrovaný v nejakom klube združujúcom chovateľov potkanov. To do akého klubu vstúpi je len a len na ňom a nedá sa povedať, že tento klub je menejcennejší ako ten druhý. Už len samotné schválenie chovateľskej stanice zabezpečuje to, že chovateľ sa musí riadiť určitou etikou chovu a určitými podmienkami. Pokiaľ tomu tak nie je, alebo pokiaľ sa Vám čosi na jeho prístupe nepáči, môžete sa odvolať na klub, ktorý ho zastrešuje, ktorý následne jeho chov prešetrí a prípadne ho napomenie.

Chovateľ taktiež musí ovládať genetiku aspoň v daných líniách, ktorým sa chce venovať. Rodičov jednotlivých vrhov taktiež starostlivo vyberá a nedá na seba prvý pár, ktorý sa mu dostane pod ruku. Zdravotnú stránku svojich línií si taktiež poctivo mapuje a v prípade vyskytnutia sa závažných dedičných chorôb v línii sa línia z chovu vyradzuje, aby sa chovalo na čo najzdravších a dlhovekejších líniách.

Jednou zásadnou vecou, ktorú je dobré spomenúť je to, že miminká, ktoré sa chovateľovi nezadajú ostávajú v domovskej ChS a teda, neexistuje, žeby chovateľ dal zvyšné miminká do zverimexu, prípadne na skrm.

561199_250037441770607_364538740_n (400x267) 312365_294427013905880_1869235747_n 10517577_334578163357611_6187001359074486692_n (400x267)

10383564_10202013150964055_7144738961443007480_n (400x314) IMG_4099 (400x300) 10430433_334571670024927_7074041768213594602_n (355x356)

Aký je prístup oficiálneho chovateľa k chovu/držaniu potkaníkov?

Potkaníci sú u neho právoplatnými členmi jeho rodiny a je to vidieť aj na štýle akým chová: potkaníky sú vo veľkých klietkách v primeranom počte, majú čisto, klietky sú dostatočne vybavené poschodiami, domčekmi a hračkami, žiaden potkaník nie je úmyselne chovaný osamote. Chov je udržiavaný a zdravý. V prípade vyskytnutia sa choroby, je jedinecovi okamžite poskytnutá veterinárna starostlivosť a ak je to potrebné, tak je oddelený a daný do karantény. Chovateľ sa svojmu chovu denno denne venuje a tak vám vie hneď aj hodiny rozpravať o jednolivých potkaníkoch. Aké sú povahovo, aké odchovy odchovali, ako sú na tom ich miminká, aké choroby sa vyskytli v predkoch.

554707_346619165389829_1438649669_n (400x300)1609913_742055085846233_3459860700680530962_n (400x221)546936_457892247595853_979003758_n (400x300)
 

autor: Iveta Jarošová, ch.s. Lavan

Podmienky chovu v chovateľských staniciach:

                                           DSC_0437 babusky-klec

(c) ch.s. Butterfly’s

Ako predbieha odber miminiek od oficiálneho chovateľa?

Všetci chovatelia uprednostňujú osobný kontakt s budúcim majiteľom a teda aj osobný odber. Práve preto väčšina ľudí, ktorí nemajú chovateľa v blízkom okolí sa snaží hľadať potkaniatko inde. Netreba sa nechať však odradiť! Pokiaľ nie je možné dostať sa ku chovateľovi, neznamená to, že svoje vysnené miminko nemôžte mať. V dnešnej dobe je zaistenie prevozu miminka k Vám minimum. Chovateľ však nikdy neposiela miminká kuriérom, poštou a podobne! Prevoz si rieši buď sám, alebo prostredníctvom spoľahlivých a zodpovedných ľudí, prípadne si prevoz rieši záujemca o miminko! Stále sa však dá nájsť rozumný kompromis. J

Niektorí chovatelia Vás aj ochotne pozvú k sebe domov aby ste videli rodičov vrhu a pozreli sa v akých podmienkach potkaníci žijú. Niektorí chovatelia však toto nerobia, jedná sa hlavne o prevenciu zanesenia akejkoľvek choroby k sebe do chovu.

Čo môžem od budúceho miminka a chovateľa z chovateľskej stanice očakávať?

Určite môžete očakávať miminko, ktoré je zvyknuté na ľudský kontakt a bežný ruch v domácnosti. Od chovateľských staníc, ktoré majú viac zvierat môžete čakať aj privyknutie potkaníka na prítomnosť psov, či mačiek. Miminko ide od chovateľa zdravé, zvyčajne preliečené antiparazitikom. Pokiaľ sa niečo vyskytne, chovateľ Vás okamžite informuje a mláďatko si nechá u seba kým nebude v poriadku, prípadne vám poskytne iné miminko ako náhradu.

Väčšina chovateľských staníc poskytuje taktiež automaticky hlavne majiteľom svojich odchovov určitý chovateľský servis. Zvyčajne tento servis v sebe zahŕňa odpoveď na akékoľvek otázky aké sa Vám počas chovu potkaníka vyskytnú, taktiež v prípade, že už potkaníka nebudete môcť mať väčšina chovateľských staníc si potkaniatka vezme naspäť k sebe. Niektoré chovateľské stanice Vám aj ponúknu stráženie počas dovolenky. Všetko to samozrejme závisí aj od možností, ktoré chovateľ má.

autor: Karolína Šormová, ch.s. Butterfly’s

Ešte by som rada dodala na záver…

Niektorých záujemcov pred kúpou miminka z chovateľskej stanice môže odradiť cena a budiť v nich dojem akéhosi ryžovania chovateľa na miminkách. Žiaľ, možno niektorých sklamem, ale NA OFICIÁLNOM CHOVE POTKANÍKOV SA ZARÁBAŤ URČITE NEDÁ! Môžem Vám ako príklad predviesť kalkuláciu jedného z mojích vrhov, na ktorom som ešte najviac „zarobila“:

Vrh A – narodilo sa 14 miminiek

  • cenník za miminá bol následovný:
  • štandard, čierny potkaník – 10 Eur (3 ks) = 30 Eur
  • štandard, husky potkaník – 12 Eur (1 ks) = 12 Eur
  • dumbo, čierny potkaník – 12 Eur (4 ks) = 48 Eur
  • dumbo, husky potkaník – 14 Eur (1 ks) = 14 Eur
  • potkaník čo ostáva doma – 0 Eur (3 ks)
  • potkaník za krytie – 0 Eur (2 ks)

Spolu: 104 Eur

To môžeme rátať za môj „výnos“ z vrhu A.

Náklady na vrh A boli nasledovné, odhliadnuc od prvotných nákladov na pôrodný box a klietku na odchov:

  • registrácia samičky a cesta do BA za posudzovateľom: 8 Eur
  • odnesenie samičky na krytie do Prahy: 35 Eur
  • prinesenie samičky z krytia v Prahe: 35 Eur
  • náklady na krmivo na odchov mláďat (5 kg, ktoré miminká nemajú problém počas pobytu u chovateľa zjesť spolu s maminou) 16,15 Eur
  • prikrmovanie samičky v období dojčenia, aby mala dostatok mlieka (mäso, pribináčky, tvaroh, vitamíny) 15 Eur
  • taktiež nerátam prípadný odvoz miminka k majiteľovi, pričom som niesla miminko aj do Prahy aj do Žiliny na vlastné náklady (cca. 40 Eur)

Spolu: 109,15 Eur
Výnos z vrhu A: 104-109,15= -5,15 Eur
Ešte niekto si myslí, že chovateľ na vrhoch neskutočne zarába a cca. 8-20 Eur za miminko sa mu zdá veľa?

 

Kúpa potkaníka od neoficiálneho chovateľa, resp. z „hobby chovu“

Veľa ľudí si myslí, že „hobby chov“ je skvelá alternatíva medzi chovateľom a zverimexom… Zvyčajne sú argumenty také, že veď to nemôže byť zlé, že tí ľudia to určite nerobia pre peniaze, že o svoje potkaníky sa starajú rovnako ako aj oficiálny chovatelia, ale chov majú len ako koníček a preto ho nechcú robiť oficiálne.

V čom je „hobby“ chovateľ iný od oficiálnych chovateľov?

„Hobby“ chovateľ zvyčajne nepozná genetiku potkanov, nepozná zdravotnú stránku rodičov, chová na zverimexových potkaníkoch v tom „lepšom“ prípade aj napriek zákazu chová na potkaníkoch, ktoré sa mu podarilo získať klamstvom z chovateľskej stanice. Nedodržiava minimálnu váhu ani vek samičky a veľakrát sa stáva, že samice aj samci mávajú neprimeraný počet vrhov.

Aký je prístup „hobby“ chovateľa k chovu/držaniu potkaníkov?

Priznávam, zvyčajne ich ako každý má ako domácich miláčikov. Každopádne je otázne akú majú výživu a klietky, pretože zvyčajne, kto nemá záujem robiť veci poriadne a nenechá si ani poradiť, tak obvykle krmí svojich potkaníkov vecami zo stola a žijú buď v neprimeranom prostredí alebo v neprimeraných klietkach. Sú prípady, kedy sú potkaníci chované v stajni, v pivnici a podobne.

Ako predbieha odber miminiek od hobby chovateľa?

„Hobby“ chovateľ zvyčajne nemá problém potkaniatko poslať po niekom, prípadne prostredníctvom nejakej prepravnej služby, je mu zvyčajne jedno komu potkaniatko dáva, do akých podmienok ide, či sa na ňom bude ďalej chovať. Nejde mu zvyčajne ani tak o kontakt s budúcim majiteľom. Hockedy sa stávalo, že k odberu prišlo miminko nachladené, zasvrabené a podobne.

Čo môžem od budúceho miminka a „hobby“ chovateľa očakávať?

Je to diskutabilné… Buď môžete očakávať miminko, ktoré je zvyknuté na ľudský kontakt a bežný ruch v domácnosti alebo malú ustrašenú guličku. Nejaký chovateľský servis tu ale moc nečakajte… „Hobby“ chovateľ vám väčšinou miminko predá a už sa potom nestará a nezaujíma.

Kúpa potkaníka zo zverimexu

Najjednoduchšia a zrejme najrýchlejšie dostupná možnosť pre ľudí. Kedysi sa potkaníci predávali zvyčajne v zverimexoch len ako potrava pre hady, v dnešnej dobe však „lukratívnejšie“ variety a sfarbenia sú chované vyslovene na mazlíčkov pre ľudí. Ľudia túto možnosť veľmi radi využívajú, či už z finančného hľadiska alebo z psychického, kedy potkaníka berú zo zverimexu pod domnienkou, že robia dobrý skutok a zachránia tak potkaníka pred skŕmením hadom.

Odkiaľ sa v zverimexe potkaníky berú?

Existuje viacero možností odkiaľ majú zverimexy prístup k potkaníkom. Niektoré zverimexy majú vlastné chovné potkany, iné získavajú miminká zo svojich stálych zdrojov, ďalšie brávajú potkaniatka aj z nechcených krytí od jednotlivcov. Veľmi často sa aj stáva, že prinesená samica otehotnie v chovprodukte, nakoľko zväčša sa v chovproduktoch nerozdeľujú potkaníci podľa pohlaví.

Aký je prístup zverimexu k chovu/držaniu potkaníkov?

Potkaníky najčastejšie v chovproduktoch mávajú v teráriách, resp. akváriách. Málokedy sa stane, že vidíte v chovproduktoch potkaníky v klietke, dokonca s hamakom, prípadne iným domčekom. Zvyčajne na rozmer ubykácie je na malej ploche viacero potkaníkov. V teráriách, resp. akváriách nie je dobrá cirkulácia vzduchu a preto nie je nezvyčajné, pokiaľ vidíte potkaníka čumákom nalepeným v niektorej škáre ako sa snaží nabrať čerstvý vzduch. V miske zvyčajne nájdeme nejaké lacnejšie krmivo, prípadne psie granule.

Predavači zvyčajne nevedia správne určiť pohlavie a preto sa Vám veľakrát stane, že si domov prinesiete niečo iné ako ste pôvodne chceli, samičky bývajú často nakryté. Nie je nezvyčajné, pokiaľ si z chovproduktu taktiež prinesiete potkana so svrabom alebo inými parazitmi. Stáva sa aj, že skrz zlú cirkuláciu vzduchu majú potkaníci respiračné problémy.

Ako predbieha kúpa miminka zo zverimexu?

Najčastejšie človek príde do zverimexu a buď ho niektorí potkaník osloví alebo tam ide s tým, že chce samčeka/samičku k potkaníkovi, čo už má doma. Veľmi často tu však dochádza k zámene pohlaví, kedy predavač nevie jednoznačne určiť, či predáva samičku či samčeka…

Veľakrát potom potkaníka chytá za chvost a tak dáva novému majiteľovi. Potkaniatka sú vystresované, častokrát choré, napadnuté parazitmi.

Čo môžem od budúceho miminka zo zverimexu očakávať?

U samičiek je veľká pravdepodobnosť gravidity. Taktiež nie je nič nezvyčajné, ak sa vás potkaník bude báť, bude hrýzť, utekať pred vami a podobne. Ako už bolo viackrát spomenuté, nie je ojedinelé, že si domov donesiete malého bacila a ušetrené peniaze za kúpu miminka miniete hneď na veterine.

zverak2 (300x400) ok (400x300) robert kosíř (400x225)

Ešte by som rada dodala na záver zopár skúseností iných ľudí…

ChS Lavan: „moje zkušenosti se zverimexem : přinesení mláďátka domů, vše v pořádku, převentivně ošetřen strongholdem a po karanténě přidám mezi ostatní. V půli roce zemřel na akutní zápal plic, kdy nezabírala žádná ATB, ani infuze pro dodání živin atd.. pořízen v pet centru.. Další případ ( nevím název zverimexu,ale je to ten na černém mostě), koupila jsem si amber hooded malou holččiku, paní prodavačka mi jí vrazila do ruky v palstové krabičce od psích pamlsků, a po 2 týdnech na atb ( které dosala ihned po přinesení) zemřela“

Moňa Chlustinová Měla sem celkem tři potkanice ze zverimexu, jedna zemřela v roce a půl po několikáté mrtvičce, dvě stále žijí – ta dvouletá si přinesla svrab a ta roční neustále pšíká a občas i vrká, podle veterináře je to chronické..

Horkej Sníh Prvni tri potkany jsem mela ze zverimexu. Ani jeden se nedozil vice nez rok. Obvykle nahla smrt, zadne predchozi priznaky. Jeden umrel jeste jako prcek, asi tyden po tom co jsem si ho dovezla. Dalsi potkan byl z chs, vymazleny, zvykly na kontakt, dozil se skoro tri let a umrel starim. Momentalne mam dva samce z chs, kteri maji dva roky a jeden mesic. Stale cili, vek na nich nejde skoro poznat, doted bez zadnych navstev veterinare nebo nejakych zdravotnich problemu.

Lenka Krušinová: „První potkanku jsem měla ze zverimexu. V té době jsem neměla o nějakých ChS ani tušení. Byla to americká modrá huskynka. Úžasná povaha, krotká, komunikativní, naučila se chodit na zavolání. V diskusi mi chovatelé poradili, že bych jí měla pořídit kamarádku, tak jsem si asi po týdnu jela do stejného zverimexu pro druhého prcka. Vybrala jsem si černé miminko s lysinkou. K mému zklamání jsem doma zjistila, že je to kluk a prodavač nepoznal pohlaví. Šla jsem k veterináři a ten mi potvrdil, že mi prodali samce. V té době jsem pohlaví nedokázala ještě sama určit. Když jsem se po nějaké době v „potkaní brandži“ zorientovala, zjistila jsem, že ten prcek měl být navíc ještě u maminky. Samce jsme tedy šli „reklamovat“ a dovezli si černou hooded holčičku. Ta byla ale neuvěřitelně plachá a nikdy se mi ji nepodařilo ochočit. Ke své kamarádce huskynce se chovala velmi agresivně, takže jsem je musela oddělit. Mě nikdy nekousla, ale byla velmi plachá, nechtěla se nechat chytit do ruky a celý život se bála, i když jsem se jí opravdu hodně věnovala. Když holky umřely, bylo jim oběma přes dva roky. Huskynka prodělala ve stáří mrtvičku, ale ještě docela dlouho po ní žila a byla celkem fit. Obě jsem nechala utratit, když už na tom byli zdravotně velmi špatně (stáří). Po holkách jsme si pořídili samce již z ChS. Měli jsme 2 skupiny – v jedné dva samce a ve druhé 4. Všichni byli z jedné ChS. Povahově byli výborní, až na jednoho, který byl vůči lidem agresivní. Ve stáří se to srovnalo, ale „zamlada“ dělal radost jen svému společníkovi. Ostatní byli skvělí. Mazlící, komunikativní, aktivní, jeden uměl chodit na zavolání. Čtyři z nich jsou již po smrti (3 zemřeli stářím a jednoho jsem nechala utratit, protože měl nádor a už byl na tom hooodně špatně). Dva stále žijí – jeden má nádor, ale zatím ho moc neomezuje a druhý je stále fit. Zanedlouho budou oběma 3 roky. Teď mám 3 holčičky, opět z ChS. Jsou skvělé, zvědavé a veselé, zvyklé na kontakt s člověkem. Ze zverimexu bych už potkana nechtěla. Nikdo neví, jak se k nim „v zákulisí“ chovají, jestli nejsou z příbuzenské plemenitby (což velmi často jsou), nikdo nehlídá chov z hlediska dědičných problémů atd. Nechci podporovat bezhlavé množení, ať už ve zverimexech, nebo u lidí, co množí doma a o genetice nic nevědí. Chci miminko s dobrými zdravotními předpoklady, chci vědět, kdo byli jeho předci a chci mít někoho, na koho se budu moci případně obrátit s dotazy – a to jinde než v ChS nedostanu.“

Kúpa potkaníka od veľkochovateľa 

Aký je prístup veľkochovateľa k chovu/držaniu potkaníkov?

Potkaníky sú najčastejšie chované v T3 alebo T4 boxoch po viacerých kusoch. Nie sú mazlené, je im len dosypávané krmivo a menená voda. Samička máva množstvo vrhov až kým sa nevyčerpá. Potkaníky sú zväčša predávané ako potrava pre teraristov, niektoré „atraktívne“ jedince putujú do zverimexov, kde je šanca, že si ich kúpi nejaký mazlíčkar.

ChS Lavan: „o a ještě mám jednu zkušenost z burzy v Holešovicích , koupila jsem si tam samičku, která byla březí ( bylo mi jí líto), narvaná v boxu s dalšíma 30 potkanama ( samci i samice), byla nachlazená ale to jsme zvládli ale zemřela při porodu ( měla odrozeno tolik vrhů že už další nezvládla)“

Barbora Toulová Jiz mam 3. generaci potkanu a vsechny zatim z chovatelske stanice, ze zverimexu jsem dostala jednou prcka k Vanocum od rodičů, bohuzel dva dny na to zemřel. Byla jsem z toho doopravdy smutna a proto už nechci zvire ze zverimexu. Zviratka mam z 9 ruznych chovatelskych stanic a u 6 z nich muzu rict, ze sluzby jsou vynikajici. Kdykoliv se na ne mohu obratit s jakymkoliv problemem a vim, ze dostvam vymazlene miminko, ktere bude navykle na lidskou ruku a ochocovani nebude takovy problem. pred mym zacatkem s potkany jsem darovala jednoho kamaradce, ktera si ho prala. Vse bylo domluvene s rodici. Bohuzel jsem o chs jeste nevedela a tak jsem zasla do zverimexu, bohuzel do 14 dni se z jednoho potkana vyklubalo 9. A vetsina z nich se dozila max roku pul. Meli zdravotni dychaci potíže a nádory. Proto kdyz jsem zacinala s chovem, chs byla jasna volba a nelituji. Zviratka byla zdravejsi, ochocenejsi, a zila v prumeru min 2 roky.

Potkani v laboratorních chovech

Chov potkanov v rôznych laboratóriách (či už pre výskum chorôb, kozmetiky, alebo potkana určeného ako učebnú pomôcku pre veterinárne školy) sa príliš nelíši.
Potkany bývajú väčšinou v T4 boxoch, prípadne pokiaľ sú chované na školách, tak aj v akváriách.
V laboratóriách panujú prísne hygienické podmienky, a preto do chovu neprijímajú nové zvieratá, ale ďalšie generácie pokusných potkaníkov si odchovávajú priamo sami.
V ideálnom prípade býva chov rozdelený do niekoľkých sekcií, v niektorých prípadoch aj do miestností, kde sa rozdeľujú nielen podľa skúšok, ktoré zviera podstupuje, ale tiež napr. na kojace samice s mláďatami, krytia a pod. Väčšinou stále prevláda rozdelenie na 1 samca a 3 samice.
Potkany tu nemajú dobré skúsenosti s ľuďmi, sú zvyknutý na uchopenie za koreň chvosta, nie sú takmer vôbec ochočení.
Z laboratórií nie je takmer žiadna šanca, žeby sa potkan dostal až priamo k Vám domov. Každopádne čas od času sa podarí získať napr. potkana kmeňa Wistar a pod., avšak nato sú potrebné tie správne kontakty.

Na vysokých školách sú potkany rozdelené do dvoch skupín – 1. skupina je určená iba na manipuláciu so zvieratami (a práve tieto potkany bývajú raz za rok napr. na VFU poskytnuté na adopciu) a skupina č. 2, kde na potkanoch aplikujú rôzne učebné postupy.
Pokiaľ sa niekto rozhodne adoptovať zviera z laboratórneho chovu, musí počítať s tým, že takéto zviera nemá najlepšie skúsenosti s ľudmi, či nie je zvyknuté na klasické maznanie a uchopenie za telo, ale za chvost.
Zo skuseností môžem povedať, že po zaradení do smečky odpozerajú od ostatných zvierat, že človek je vlastne dobrá vec a s trpezlivosťou sa z nich dajú vychovať aj mazlíkovia, aj keď handráci z nich proste nebudú.

DSC_6637 DSC_6658

DSC_6652 DSC_6641
  

Adopce

Adopcia je posledná možnosť, ako získať potkanieho kamaráta. Aj túto je však potrebné sa mať na pozore a nenechať sa zlákať srdcervúcimi inzerátmi množiteľov, ktorým sa potkany premnožili a hrozí ich vypustením, zabitím, zverimexom a pod., pokiaľ si niekto potkany nevezme. Bohužiaľ, ako vo väčšine prípadov, tak aj tu platí, že za mesiac nájdete podobný inzerát od rovnakého predávajúceho.

Správnou voľbou sú napríklad adopcie z rôznych azylov (napr. DROBEC – súkromný azyl pre drobné cicavce, Košice – SR) alebo združenie dobrovoľníkov Potkaní klokánek (ČR).
Cieľom takýchto azylov a združení je zachraňovať potkany zo zlých podmienok, poskytnúť im prvotnú veterinárnu starostlivosť, prevýchovavať ich (ak sú agresivní z predošlého zlého zachádzania) a potom im hľadať novú milujúcu rodinu a potkaních kamarátov. Sú to ľudia, ktorí majú srdce na pravom mieste a popri zamestnaní sa venujú aj záchrane týchto drobných tvorčekov často krát na vlastné náklady, prípadne za pomoci ďalších dobrovoľných ľudí, ktorí chcú takéto azyly/združenia podporiť. Sem-tam sa rovnako stane, že sa potkaníci vyskytnú aj v rôznych útulkoch.

Preto pokiaľ máte záujem o dobrý skutok, určite nešľapnete vedľa, ak sa obrátite práve na tieto možnosti.

Na záver… Možností, ako a kde si zaobstarať potkanieho kamaráta je mnoho, každopádne nie všetky sú správne a napr. kúpou zo zverimexu alebo veľkochovateľa tak síce konkrétnemu potkanovi naozaj pomôžete, ale jeho matku odsúdite k ďalšiemu rodeniu ďalších stoviek mláďat. Preto prosím kúpu najprv starostlivo premyslite a radšej sa aj poraďte na rôznych diskusiách.

Autor textu: Tamara Sýkorová, ČS a Chs Equilibrium (http://www.chsequilibrium.eu/?p=uvod)